Dominika Štecová
Nerodinný príslušník - SESTRA
Veľa vecami si ako človek nie som istá, no toto viem určite : Som sestra.
Kto som? Mladá duša, ktorá si svoje myšlienky nechce nechať len pre seba. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Veľa vecami si ako človek nie som istá, no toto viem určite : Som sestra.
A tak navždy ostaneš tam, kam si sa nedostal. Na bode túžob. Mojich.Tvojich.Našich.
Nie tak dávno bolo všetko iné Nie tak dávno, keď si tu nebol Nie tak dávno sedela som sama pri víne a zapíjala bôľ.
Zbehlo veľa dlhých chvíľ,smutných, dlhé roky sa pomíňali,no pocity ostali. Stretávam nových ľudí,kradnem im srdcia a vrážam do nich úsmevom, ktorý ich na chvíľu ošalí. ... Ako dlho bude trvať táto chvíľa?
Prežívame deň , ktorý má sám o sebe svoje meno - Popolcová streda. Začiatok pôstu , začiatok obdobia odriekania si zábav,dikoték,dobrých jedál,príležitostí na večerné žúrov atď.
Rozhodnutie niekedy bolí - sám si mi povedal, že city nepatria na povrch,že smú byť ukryté len v hĺbke očí . Že to najkrajšie ostáva v srdci , a že niekedy je lepšie, ak to tam ostane navždy.
Koledy v rádiách, stromček v kúte mojej izby ,ozdoby na stenách mi niečo naznačujú. Cítim mráz a vonku sú na chodníkoch položené ľadové koberce veľmi nebezpečného charakteru. Čosi sa blíži...
V tomto predvianočnom hluku a zhone,keď okolo padajú otázky týkajúce sa darčekov,jedla a peňazí, mi do uší došla otázka dievčatka ťahajúce svoju mamku za kabát hovoriac : "Mami? A aký darček dáme Ježiškovi?"
V kruhu obohratých platní hľadajúc,chodiac okolo stĺpu stojaceho pevne na zemi plnej žíl,v ktorých už dávno krv neprúdisa zamýšľam nad niečím, čo aj keď nepoznáš,pochopíš - samota.
Otváram oči, nádych - výdych.Slnko ma hladí rukou, ktorú nemá , no predsa jeho dotyk cítim. Ďakujúc za slnka lúč, ďakujúc, že môžem žiť a kričať "krása" z plných pľúc...