Či som v raji,pýtam sa, keď vôňa kávy nabúdza mi zmysly z rána, plány moje zabalí do svojej hnedej zástavy, štítom energie a vášne môj tep zastaví. Ponáhľam sa užiť si deň, hoci neviem, čo ma stretne. Áno, rozmanitosť, teba plný svet je. Neviem, či sa dnešok skončí inak, ako obvykle. Či moje srdce zaľúbi sa, a či ho bolesť prenikne. Či pred jazvou sa chrasta spraví, či sa len tak neobjaví princ, čo ma v láske ukryje...
Už som von a dýcham čerstvosť hmly, ktorá dnes trávu bielou robí, konáre, tie taktiež svojím chladom zdobí. Cestou kráčam, cestou idem, zbieram drobné mince, zídu sa mi?, pýtam sa, keď sa zrazu blysne. Je to búrka? Vidím, že nie. A tak dvíham oči vyššie...Do očí mi vbije pohľad, čo tak rada vidím. To on prešiel okolo. Usmiať sa, či obísť ho - čo ak v niečom schybým? Čo ak moja fantázia, túžba moja, bude viac než realita. Úsmev - možno banalita, pre mňa však je vecou vzácnou, vecou, čo je v láske skrytá. A tak kútik v parabolu ohnutý mení sa na pocit chvíľkový a bosí...
Idem ďalej, dňom si kráčam sama so spomienkou na chvíľu ako z raja. Rozmýšľam, môže to byť chvíľa stále? ...
V zápätí sa zotmelo, nastalo ticho,nastalo šero...
Zmyslom dní je ale láska. Prečo jej chvíľu niet, a chvíľou ňou srdce praská? Pýtam sa, či príbeh tejto básne nekončí sa jasne. Raj na zemi nech nie je vzdialený - radšej nech sa Zem v raj premení a ostane ním naveky.
[/content>
3. nov 2013 o 18:23
(upravené 3. nov 2013 o 18:30)
Páči sa: 0x
Prečítané: 354x
Raj na Zemi
Otváram oči, nádych - výdych.Slnko ma hladí rukou, ktorú nemá , no predsa jeho dotyk cítim. Ďakujúc za slnka lúč, ďakujúc, že môžem žiť a kričať "krása" z plných pľúc...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)