Najkrajší čas. s ním.
Stále, dookola o ňom sním.
O tom, že môj sen sa skutočnosťou spravil,
keď do spoločnej hry ako výhru si svoje srdce stavil.
A ja som tú hru vyhrala.
Stal si sa mi všetkým.
Múzou. Inšpiráciou. Láskou.
A keď pri tebe spím aj tak skoro vôbec nespím.
Len sledujem ťa,
to,
aký si.
Radujem sa, že cítim vôňu tvojich vlaskov.
Nevymením ťa. Nie. Už nikdy a za nič.
Napriek hádkam, kriku, napriek ranám
srdce nezatvorím pred tebou,
a tak hádam
budeš aj ty pri mne stále
a na srdcia nám primontuješ chránič.
Si muž, akého som hľadala.
Hoci basketbalistom nikdy nebudeš,
máš všetko, čo dokáže skrášliť aj môj najtemnejší deň.
Závidím našim deťom,
akého úžasného otca budú mať.
Závidim sebe samej,
akého úžasného manžela budem mať.
Závidím každému,
kto je s tebou vo chvíli,
kedy ja som ďaleko.
Najkrajší to pocit,
držať ťa za ruku,
mať ťa blízko.
Najvzácnejšia to chvíľa,
mať srdco tvoje pri uchu,
počuť, ako bije, tíško.
Nádherný to čas,
keď nič nás od seba nedelí,
keď sme blízko, dušou v jedno spojení
aj keď telom od seba vzdialení.
Keď bojujeme za to všetko,
čo v sebe máme.
V čas krásny,
no aj vtedy, keď sme slabší než odtrhnuté steblo v tráve.
Ach. Toľko krásy písať by sa dalo.
O zážitkoch rozprávať,
o tom všetkom, čo sa nám za spoločný čas stalo.
No ty to vieš aj bez toho.
A aj keby rozum zabudol,
srdcia nám pripomínať budú vždy
tú lásku,
ktorou k sebe horíme.
Priznávam, že tvoj úsmev ma pobláznil.
Zabudla som na všetko, čo dovtedy bolo.
Odrazu som vedela, pre koho srdce mi bije,
Viem to doteraz.
Teším sa, ako tento príbeh lásky raz budeme zdieľať s našimi deťmi.
Pamätaj, sme čoraz bližšie nášmu snu.