Výzva Vianoc,alebo Prečo sa neteším?

Vianoce. 

Veľa ľudí mi hovorí,že sa akosi nedokážu naladiť na "frekvenciu tohtoročných Vianoc". Rozladené ľudské stanice zháňajúce sa po kaproch, akciách v nákupných domoch, ihličí , či darčekoch. Nie je to iné,každý rok je doprevádzaný týmito "povinnosťami". Kde je problém?

Zvykli sme si totiž,že nič nerobenie cez Vianoce je "hriech". Bojíme sa sedieť a byť. Nič nerobiť,len byť.

Našla som v tom odpoveď, prečo ma neobsypú zimomriavky pri počúvaní vianočnej pesničky. Ponáhľam sa za niečim ,čo ma už dávno predbehlo. Technika je omnoho vpred než moja logika,čas uteká rýchlejšie ako moje nohy. Kde sa stále ponáhľam..?

Žiť prítomnosť..naučiť sa využívať čas,s radosťou viazať salónky na stromček, a láskou vybrať spečené medovníčky z rúry.

Radosť je rozhodnutie,ktoré nám ukazuje iný pohľad na danú vec.
Láska je rozhodnutie,vďaka ktorému vidím hlbšie a čistejšie. Každá minca má predsa 2 strany :)

Poďme sa rozhodnúť. Sviatky sa pomaly začínajú. Je to výzva. 
Dajme im šancu, napriek pocitom a všetkých čiernym plachtám pred našimi očami. Nečakajme na darčeky, snažme sa nachádzať a získavať v rozdavaní. 
TO je to,čo ťa naplní, a odlepí on zeme. 

Tak čo,ideme na to?[/content>